Prisahala som, že s ním pôjdem aj na Mesiac. A tak sme šli na mesiac na Hawaii. V mojom síce krátkom, no intenzívnom ofinovom období, takže sa na väčšine fotiek odtiaľ nespoznávam.
„Poďme tam ale robiť niečo zmysluplné, nie len bohapusto vylihovať na pláži,“ povedala som môjmu mužovi, hoci som sama neverila vlastným ušiam. Ja predsa milujem vylihovanie na pláži! A aj keby bolo zachraňovanie delfínov, či navliekanie kvetov na havajské náhrdelníky možno záslužnejší čin, my sme sa, prosím pekne, prihlásili do školy! Na Waikiki, kde sme sa celý mesiac pokúšali zdokonaliť si trošku angličtinu.
Ubytovanie sme si našli cez Airbnb v staršom apartmánovom dome asi 5 minút chôdze od školy aj od pláže. Ako inak, vyberali sme podľa fotiek. Presvedčila nás surferská doska zavesená na stene v obývačke. Keď som ale po prílete prvýkrát vošla do nášho prenajatého bytu, skoro som sa rozplakala. Tmavá miestnosť s obstarožným nábytkom. V Thajsku by som mala za tie prachy na mesiac vilu s bazénom, hnevala som sa najskôr na výber destinácie. Aspoň že ten surf bol na svojom mieste. Pôsobil antidepresívne, aj keď sme ho nikdy nepoužili. Pri pohľade na výraz môjho muža som sa zmohla len na „zlatko, veď je to super, uvidíš, bude nám tu dobre.“ Lebo v takýchto situáciách musí byť žena silná! A rovno pod barákom máme bar, to je vždy dobré znamenie. A nám tam nakoniec bolo fakt dobre! Najlepšie! Väčšinu času sme aj tak sedeli na balkóne a potajomky fajčili. Nie že by sme fajčili niečo zakázané, ale na Havaji majú strašne prísne pravidlá aj pre fajčenie cigariet. Na ulici za to rozdávajú pokuty jedna radosť a ak fajčíte na pavlači, susedia na vás nepríjemne zazerajú.
V škole sme museli normálne spraviť vstupné testy. Skončili sme zhruba narovnako, len ON mal lepší „listening“ a ja „speaking“. Presne ako vo vzťahu :) Aby sme sa vraj ale nerozptyľovali, odmietli nás dať do jednej triedy. Vraj to ešte oceníme. Nakoniec dobre, celkom stačilo, že odo mňa doma odpisoval domáce úlohy, nie ešte aj na testoch počas lekcií.
Štyri dni v týždni sme poctivo chodili do školy, ja som ráno chystala pre oboch desiatu, zbalili sme si knihy a zošity do ruksakov a sedeli každý vo svojej triede, so svojimi spolužiakmi a preberali všetko od gramatiky, slangu, fráz, mali konverzačky. Vídavali sme sa len cez prestávky a potom doma. Byť po toľkých rokoch opäť v škole je ale makačka. Za každé pristihnutie, že sa rozprávajú študenti medzi sebou iným jazykom ako anglicky, sa rozdávali čierne body. Ani cez prestávky sa nesmelo. Za tri ste vylúčený. Ale popoludní už bol režim voľnejší, chodilo sa grilovať do parku, na výlety, každý deň boli nejaké mimoškolské aktivity. Takto som sa prihlásila napríklad na lekciu havajského tanca hula. Vyučovala to Kela. Teda vyučoval. Lebo až na mieste som zistila, že Kela nie je šarmantná Havajčanka, ale postarší tučný Havajčan. Bolo to vtipné, aj sukničky slamené sme mali... A nie, fotku nemám!
Zvyšné tri voľné dni v týždni sme si robili výlety po Oahu, aj ostatných havajských ostrovoch. Po prvom týždni poctivej školskej dochádzky sme si dali za odmenu výlet do mekky surfingu, na North Shore. Cestou tam sme míňali akýsi market... stánky s jedlom, hudba, ideálne na pauzičku. U potetovaného veľkého Havajčana sme si dali grilované huli huli kura. Normálne nás čávo ukecal, že ho robí najlepšie zo všetkých naokolo, presne podľa starého havajského receptu, v ktorom nesmie chýbať ananás. Tak sme neodolali. Môj muž o tom kurati doteraz básni. Väčší fór bol, že keď sme večer od bazéna sledovali muzikantov v hotelovom bare, začal nám z toho pódia mávať náš huli huli kuchár, u ktorého sme po ceste jedli. On vám to bol muzikant, čo cez deň pečie a predáva perfektné kura... hej, aj o takomto dream jobe môj muž odvtedy básni.
Žiadnu inú chorobu mi Ivan nepripomína s akože nenápadnou s výčitkou v hlase tak často, ako práve chrípku, čo ma zmohla na North Shore. Jasné, lebo som sa vopred rozhodla, že budem mať 40-tky horúčky. Ale zvládla som v nich cestu na opačnú stranu ostrova, i keď som prvý deň surferov na vlnách vídavala len z okna izby hotela Turtle Bay, v ktorom sa, mimochodom, natáčal film o Baywatch. Ešte tá staršia verzia, s Hoffom aj Pamelou. A keďže sme už mali vopred kúpené vstupenky, odtrepala som sa v tomto stave aj do Polynesian Cultural Center na showku, ktorú nám odporučil kamarát. Vraj to nemôžeme vynechať, že je to pravá polynézska zábava s tanečnicami a opekaným prasiatkom. No jasné, môj život by nebol bez tohto zážitku plnohodnotný. Hlavne keď ho vnímate v polohalucináciách, kde vám hlava duní dvakrát viac, než boli reálne tie rytmy bubnov, keď prídete a zistíte, že prasiatko už je rozobraté a to zvyšné jedlo nemá chuť a vôňu, lebo všetky vaše zmysly sú otupené. Ale dala som to. Spomínala som už, že ženy musia byť v podobných situáciách silné? Tak toto je ďalšia z nich. Ale zas aby som náhodou niekoho neodhovorila a bude mu potom ľúto... Ak chcete, pokojne tam choďte, za normálnych okolností je tam možno super.
Ďalší deň mi bolo o niečo lepšie. Chvalabohu. Lebo byť na North Shore a nesadnúť si na pláž Banzay Pipeline a nepozorovať tých sexi šikovných surferov na jedných z najvyšších vĺn na svete by bol prisámbohu hriech. Rovnako ako nedať si známu havajskú verziu zmrzliny Shave Ice. V podstate si ju viete pripraviť aj doma, keď oškrabete namrznutú mrazničku a ten ľad si polejete sirupom. Jednoduché. Rodina Matsumoto na tento jednoduchý nápad prišla už pred 65 rokmi a spravili z toho super biznis. Sú najslávnejšou shave ice-ovňou na Havaji. A ešte info, keby sa vás náhodou pýtali v nejakom kvíze: prvým svetovo známym surferom vôbec bol Duke Kahanamoku, havajský plavec a veľký propagátor tohto športu. Uprostred Waikiki Beach má dokonca postavenú sochu ;)
Čo sa dá ešte vidieť na Oahu, kým sa presuniete na ďalšie havajské ostrovy? Ešte napríklad plantáže Dole. Strašne som tam chcela ísť už len preto, že som si ako decko pamätala tie typické nálepky na banánoch s ich logom, ktoré sme lepili, keď sa mama nepozerala, na chladničku. Okrem banánov tu pestujú hlavne ananásy a pomedzi jednotlivé políčka vás prevezú na detskom vláčiku. Alebo krásny záliv Hanauma Bay, kde zvykne tráviť dovolenky aj miestny rodák Barack Obama s rodinkou. Na havajské pomery celkom pekné šnorchlovanie a plážička o niečo pokojnejšia ako preplnené Waikiki.
Na výlet do Pearl Harbor sme si museli blicnúť zo školy. Nedá sa všetko postíhať, keď máte v týždni len tri dni voľna a na takmer každý víkend už zabookované letenky, výlety, skrátka plán... Tak sme sa uprostred týždňa uliali zo školy, nahodili sa tematicky do vojenskej zelenej a šli omrknúť vojenskú základňu, ktorú pred 75 rokmi zbombardovali Japonci. Viem, že po útokoch to také určite nebolo, ale teraz je to pekný, upravený pamätník s obrovskou loďou i ponorkou, v ktorých sa môžete poprechádzať, prípadne hrať na schovku. Lebo to bludisko vo vnútri si to priam pýta. A keď sa nikto nepozerá, môžete skúsiť podliezť zábrany a napríklad si ľahnúť do námorníckej postele, prípadne si požičať na pár selfičiek kapitánsku čiapku. Len nech vás pri tom nikto nevymákne. Kantína, kapitánsky mostík, kajuty... cítila som sa ako v seriály NCIS, keď Gibbs s kamošmi ostali uväznení na námornej lodi. Len ja som nevyšetrovala vraždu posádky.
Utorky boli v škole najveselšie. Cez prestávky sa nehovorilo o ničom inom, než o tom, kto každý ide večer do Moose‘s, baru na Lewers Street, ktorý mal v utorkovú noc všetky drinky za dolár. Vždy tam bola minimálne polovica školy. Občas aj nejaký ten učiteľ sa mihol. Lebo učiteľov sme mali perfektných týpkov. Dredatá Nikky, pokerovaný Josh, Joel, ktorý sa stihol v priebehu 2 rokov s frajerom oženiť aj rozviesť, či večne nahúlený Ralph, ktorý nás bol nedávno pozrieť v Bratislave na pár dní v rámci svojho eurotripu. O exotoch medzi spolužiakmi ani nehovorím. Teda, o jednom musím, lebo „crazy Duke“ z Mongolska bol nezabudnuteľný. Na študijný pobyt ho aj s ďalšími kolegami vyslalo ministerstvo, na ktorom vo svojej krajine pracuje. Seriózny vzorný študent, čo sa vždy hlási. Aj keď sa chce len vypýtať na wécko :) Prvýkrát v živote s nami fajčil cigarety. A prvýkrát v živote sa s nami opil. Lebo ja neviem, či v Mongolsku majú len nejaké domáce pálenô alebo čo, ale v Moose’s chcel vyskúšať všetky druhy whisky, rumov, vodiek, aj tequil, ginov a burbonov! Však len za dolár! Vypil asi 15 shotov, každý iný. Ja by som už bola mŕtva, on len opitý. Odvtedy sme mu nikto nepovedali inak ako „crazy Duke“. Vrátane barmana! A potom na druhý deň sme všetci ako takí zombíci opäť polosedeli-pololežali v školských laviciach. Všetci presne vedeli, kto bol večer v Moose‘s a kto uprednostnil pokojnejšiu zábavu.
PS 1: Namotali sme sa tu na seriál Hawaii 5-O, ktorý sa natáča priamo v miestnych uliciach a nie je žiadnou raritou stretnúť filmovací štáb. A asi mesiac po návrate na Slovensko sme skoro odpadli, keď sme pri pozeraní tohto seriálu spoznali pri jednej z naháňačiek hlavných hrdinov za zločincami náš apartmán, dvor, bazén, v ktorom som sa nikdy nekúpala, lebo mal príliš studenú vodu... normálne u nás to točili :) Tešili sme sa ako malé deti a už nikdy viac sme si nedovolili povedať o našom ubytovaní, že to bola tmavá diera.
PS 2: Keď večer pred odletom z ostrovov stratíte peňaženku aj s dokladmi a kreditkami, síce to pekne preverí silu vášho vzťahu, no už nikdy viac si ju nezabudnete v banke pri zamieňaní peňazí. Hej, na druhý deň sa, našťastie, našla.
TraFaM
foto: a+i
Článok bol uverejnený v januárovom (2017) čísle magazínu EVITA:
